Čas medzi západom a východom slnka

Blíži sa polnoc. Ľudia už dávno spia. Nikde ani noha. Sem-tam prefrčí nejaké auto, väčšinou taxíky. Spoločnosť mi robia túlavé mačky, ktorým sa nechce spať - tak ako mne. Premýšľam. Čo všetko som zažila posledných pár hodín a ako veľmi sa ma to dotklo. Ako veľmi mi to ublížilo. Napriek tomu, že som mala tušenie...

Naľavo pri autobusovej zastávke horí odpadkový kôš. Nejaký "dobrák" ho zapálil. Možno sa chcel pobaviť a možno bol nahnevaný, možno sklamaný, smutný... Do širokánskeho ticha sa rozlieha zvuk kostolných zvonov. Bim-bam, bim-bam, bim-bam. Trikrát.

Idem domov. Už nemám viac síl na to, aby som sa premŕvala vo svojich myšlienkach. Unavili ma. Tak, ako sa čierna tma rozplýva v biele svetlo, tak sa Ty rozplývaš v nekonečno. Už navždy.