Pochádza z dobrej rodiny. Vždy sa o seba starala, pestovala sa. Bola slušná, úctivá, pracovitá. Mala muža a dokonca aj dve deti. No teraz žije sama. Bezdomovkyňa.
Ani poriadne neviem, čo sa stalo. Rodina od nej odišla, manžel zmizol, deti sa na ňu vykašľali. Spustila sa. Čoraz častejšie začala navštevovať krčmy. Hľadala si pochybných kamarátov. Ešte stále však bola pekná a keď nebola zrovna opitá, aj slušná.
Postupom času sa krčma stala jej druhým domovom. Pivo a borovička najlepšími kamarátmi. Prepila všetko, čo zarobila, všetko, čo našla. Zmyslom jej života sa stal alkohol. Nakoniec skončila na ulici. Má 50 rokov a nič. Prespáva v nezamknutých vchodoch, na lavičke v parku, pod kríkom. Občas si vypýta nejaké drobné. Rožky a chlieb odmieta. Poteší sa cigaretke a štamprlíku.
Včera som sa dozvedela, že ju niekto brutálne zmlátil. Celé telo mala podliate krvou. Nedokázala sa ani pohnúť, postaviť. Dva dni a dve noci sedela v parku na lavičke. A mrzla. Nikto jej nepomohol. Nikto nezavolal pomoc. Nechali ju tam sedieť. Bezdomovkyňa, ktorá si za svoju situáciu môže sama. Áno, no niekedy treba zabudnúť na to, čo nám hovorí rozum. A byť trochu ľudský.
V noci som išla do parku, kde "býva". Našla som jej veci, sveter, misku, fľaše. Ju nie. Ktovie, možno jej niekto pomohol. A možno sa odplazila do najbližšieho teplého vchodu.
