Ste zberateľom starožitných rádií a gramofónov. Akoste s týmto koníčkom začali?
Úplne jednoducho. Svoje prvé kúsky som našiel vyhodené prikontajneroch, a tak som ich vzal, pretože veľa súčiastok z nich saešte dalo použiť. Myšlienka o zberateľstve sa vynorila až neskôr, keď sarádiá začali kopiť. Pretože podnikám v oblasti servisu elektrospotrebičov,ľudia mi začali nosiť starožitné rádiá, ktoré mali doma a boli nefunkčné, ktorézdedili po starých rodičoch a bolo im ľúto vyhodiť ich. A vedeli, žeu mňa sa nič nestratí, lebo použijem všetko.
Prečo práve starožitné rádiá a nie iná technika?
Už ako malý chlapec som mal vzťah k rádiu. Dokázal sompri ňom sedieť celé hodiny a počúvať. Ak si pamätáte tie úplne starégramorádiá, mali veľa tlačidiel a gombíkov, ktoré som s radosťoustláčal a točil. Keď som bol starší, pokúšal som sa sám zostrojiťjednoduché prístroje a dokonca sa mi jedného dňa podarilo vyrobiť rádio,ktoré mám dodnes. Jednoducho povedané, veci okolo techniky a elektriky mavždy bavili, a to je aj dôvod, prečo sa tomu venujem celý svoj život.
Koľko exemplárov vlastníte?
Nikto nevie presné číslo. Skvostov stále pribúda. Raz som sapodujal na to, aby som ich všetky zrátal a bolo ich okolo tristo.A to bolo asi pred dvoma rokmi.
To je celkom vysoké číslo. Kde toľko drevených skriniekskladujete?
V našom obchode s elektronikou. Niektoré, tienajkrajšie, máme vystavené vo výkladoch – to je taká naša značka. A tieostatné stoja na vysokých regáloch. Obávam sa však, že postupom času bude prene málo miesta.
Ktoré rádio je najstaršie?
Je to gramofón značky Victorla, ktorý má tento rok stoštyrirokov. Zohnal som ho od jedného pána, ktorý ho mal len tak pohodenýv stodole.
Určite sa vo Vašej obrovskej zbierke nájde kúsok, ktorý siceníte najviac alebo ku ktorému máte nejaký špeciálny vzťah.
Áno, takýchto kúskov je viac. Spomenul by som gramofóns trúbou, ktorý som dostal na svoje narodeniny od rodiny. No a potomje to gramofón, ktorý mi daroval môj kamarát Pavol Hammel.
Dozvedela som sa, že každý rok tie najlepšie kúskyvystavujete.
Áno, každý rok sa koná výstava Historické Ucho v mesteNová Dubnica, odkiaľ pochádzam, tento rok to bude už siedmy ročník. V podstateje to klasická výstava, ktorá zvyčajne trvá štyri dni a slávnostnéhootvorenia výstavy sa takmer každý rok zúčastní spomínaný Paľo Hammel alebo MaťoĎurinda, ktorý je taktiež zberateľ. Zároveň našu výstavu navštevujú aj deti zostredných a základných škôl, ktoré to majú v rámci vyučovaniaa je to pre ne veľmi poučné. V dnešnej uponáhľanej dobe si už máloktovie predstaviť, ako to vyzeralo pred pár desiatkami rokov. Aj to je jedenz dôvodov, prečo výstavu organizujeme. Viac informácii môžete nájsť na adrese http://lord.sk/index.php?id=vystava
Čo okrem rádií môžeme na výstave vidieť?
Je možné vidieť rôznu historickú techniku, ako napríkladdobové premietačky, starodávnu rozhlasovú ústredňu, kotúčové gramofóny,starožitnú trojkolku, starodávne žehličky, hracie strojčeky...A samozrejme, organizujeme súťaže pre najmenších a súčasťou každejvýstavy je aj nejaký kultúrny program.
Aký je teda termín pre tohtoročnú výstavu?
Na tento rok sme si zvolili celkom pekný dátum – 7.-11. máj 2008.Slávnostné otvorenie je pripravené na 7. mája o 9.00. V minulých rokoch sa výstavy konali na sklonku septembra, prípadnezačiatkom októbra, ale rozhodli sme sa zmeniť obdobie. A už teraz môžemprezradiť, že Hammel a Ďurinda nás opäť poctia svojou návštevou.
Sú kúsky, ktoré vystavujete, funkčné?
Samozrejme. Väčšina z tých, ktoré vlastním, až na párvýnimiek, sú plne funkčné a dajú sa počúvať. A počas výstavy ich ajpredvádzame, pretože to dotvára celkovú atmosféru.
Máte nejaký sen, niečo, čo by ste ešte chceli vlastniť?
Ani nie, dlhé roky som túžil po gramofóne s trúbou, alekeďže ten už mám... V podstate sa poteším každému novému prírastku. Alerád by som odkázal všetkým ľuďom, ktorí vlastnia starožitné rádio, aby honevyhadzovali, ale priniesli k nám, lebo u nás sa určite nestratí.